Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o skok dále, na Hromnice o hodinu více.
Hromnice je jeden zaujímavý deň (pre mňa s ešte špeciálnejším významom – narodila sa moja maminka 🙂 ) a kresťanský sviatok Obetovanie Pána (zaviedol ho pápež Gelasius I. v roku 494). Tento deň má v našich končinách prastaré zvyklosti a tradície.
Slávi sa 2.februára, čo je presne 40 dní po narodení Ježiša a veriaci si pripomínajú udalosť, keď Panna Mária s Jozefom priniesli Ježiša do chrámu v Jeruzaleme, aby ho zasvätili Bohu.
Hromnice sú aj sviatkom svetla a ich podobu formovali antické očistné rituály, staroslovanské oslavy boha hromu a blesku – Perúna ako aj židovsko-kresťanské zvyky. Spojením starých slovanských, rímskych a izraelských zvykov vznikla aj tradícia hromničných sviec. Sviece sa používali v očistnej a ochrannej mágii, v ľudovom liečiteľstve napríklad pri bolestiach hrdla a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch, kde prinášali svetlo pre dušu zosnulého.
V katolíckych kostoloch sa na tento sviatok koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia svetla (sprievod, dav, zástup). Posväteným sviecam (hromničkám) sa podľa tradície pripisuje ochrana pred hromom a bleskom. Preto sa hromničky zapaľujú počas búrky, ale aj iných priležitostiach ako napríklad v ťažkých situáciach.
Korene tohto sviatku siahajú až do 5.storočia po Kristovi. Názov Hromnice je odvodený od posvätných sviečok, ktoré veriaci považovali za symbol Ježiša Krista. V cirkvi sa obvykle konal sprievod okolo kostola s horiacimi sviecami, ktoré boli špeciálne požehnané na tento účel.
Nielenže sa k tomuto dňu viaže mnoho zvykov, ale sú s ním spojené aj mnohé pranostiky, ktoré súvisia viac menej s počasím. O to viac ľudia dávali pozor, aké je počasie práve v tento deň, pretože vedeli z toho zistiť, aká bude úroda, či príde rýchlo jar, aké bude leto a podobne.
Ak bolo na Hromnice mrazivo, ľudia vedeli, že bude dobrá úroda zemiakov v auguste, alebo ak tieklo zo strechy, zima sa dlho vliekla.
Tiež sa kládol dôraz na konope a ľan, a preto ženy- gazdiné museli variť dlhé rezance alebo šúľance, aby práve spomínané konope bolo čo najdlhšie. Na niektorých miestach tieto jedlá posýpali tvarohom, aby plátno bolo biele. Taktiež sa v tento deň zakazovalo pracovať vysoko v horách, pretože sa stávalo, že v tomto období prichádzali búrky s bleskami a zahynulo pri tom veľa ľudí.
Hromničné pranostiky:
- Februárová voda – pre polia škoda.
- Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.
- Ak svieti slnko na Hromnice hojnosť žita a pšenice.
- Raduje sa gazda, keď si musí na Hromnice pre zimu obliecť dve kabanice – príde skorá jar.
- Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte päťdesiat ráz.
- Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije ,tak v marci zmrzne.
- Keď vo februári škovránok spieva, bude aj v apríli zima.
- Keď je suchý február, je mokrý august.
- Hromnice, zimy polovice.
- Február biely, mrazivý, nádej na úrodu posilí.
- Tuhé severné vetry koncom februára oznamujú úrodný rok.
- Ak prší na Mateja, urodia sa zemiaky. Ak je na Mateja mráz, vydarí sa pohánka. (24.2.)
- Ak je na sv. Romana jasno, bude hojná úroda. (23.2.)
- Ak je mráz na sv. Gabriela, bude žatva veselá. (27.2.)
Zdroj: vedanadosah.sk; HORVÁTHOVÁ, E.: Rok vo zvykoch nášho ľudu. Bratislava : Tatran, 1986
Obrázky: pixabay
Vždy som rada komunikovala s ľuďmi, počúvala ich a snažila sa im poradiť, pomáhala im viacej si veriť a nevzdať sa. Som šťastná, ak môžem ľudí motivovať a inšpirovať.
“Nikdy sa nevzdávaj, zvyčajne otvorí dvere posledný kľúč zo zväzku.”